Malacky

27 apríla 2007

Presťahovali sme sa!

Ak chvíľu počkáte, budete automaticky presmerovaní na našu novú adresu,

prípadne môžete priamo kliknúť na







10 februára 2007

Malacky od Ondreja II. do dnešných dní

Šedý obal, strieborné nápisy 1206-2006 a MALACKY, medzi tým fotka pálfiovského zámku. Dlhoočakávaná publikácia o našom meste. Mená autorov Bellan – Šíp – Yurkovic naznačovali, že od knihy možno mať isté, možno aj nemalé očakávania, ako po stránke grafického spracovania, tak po stránke obsahovej. V mojich očakávaniach predstavovala malackú „udalosť desaťročia“.

Malacká verejnosť bola o pripravovanej knihe informovaná už v druhej polovici minulého roka. Kniha mala vyjsť počas osláv 800-ročného jubilea od prvej zmienky o Malackách. No počas osláv prebehla len jej prezentácia, meškanie v tlačiarni spôsobilo, že sa do rúk Malačanov dostáva v týchto dňoch.

Myšlienka, že kniha sa dostane do každej domácnosti, ma veľmi nenadchla. Predsa len, to, čo je zadarmo, si väčšinou človek toľko neváži. A knihy v dnešnej dobe veľmi cenené nie sú. Ale podľa slov ľudí, ktorí knihy distribuujú, je o ne pomerne veľký záujem, zvlášť po informácii o bezplatnosti sa zvyšuje.

Autori hneď v úvode upozorňujú, že táto kniha nezachytáva chronologicky vývoj, nemá byť nejakou kronikou. Zameriava sa skôr na niektoré významné fakty, udalosti, osobnosti a objekty, ktoré boli a sú späté s Malackami. Základ tvoria texty pochádzajúce z časopisov a publikácií o histórii Malaciek, ktoré vyšli v priebehu 20. storočia, predovšetkým od Dr. Hallona a autorskej dvojice Šíp-Trebišovský. Okrem toho sú tu aj zrejme prvýkrát zverejnené články od viacerých historikov.

Ako bonus, čo sa týka obsahovej stránky, vnímam texty, ktoré vypátral S. Bellan v archívoch, ale aj na internete. Nemyslím tým len marginálne poznámky doplňujúce a vysvetľujúce text, ale najmä informácie, ktoré sa priamo týkajú Malaciek. Škoda, že pri nich chýbajú odkazy na konkrétne stránky. Hoci – skúsený „hľadač“ ich nájde aj sám. Faktom je, že Bellan bol naozaj dôsledný, našiel, čo sa nájsť dalo, a tak sa mnohé pripravované články na tento blog, ktoré čerpali aj z internetu, stali nezaujímavými...

Obrazová časť knihy znamenala pre mňa príjemné prekvapenie, priniesla viac noviniek, väčšina historických obrázkov, nákresov, fotiek alebo pohľadníc nebola doteraz publikovaná. Podoba Malaciek spred niekoľkých desaťročí sa dá aj vďaka nim ľahšie predstaviť. A fotografie súčasných Malaciek v knihe tohoto formátu a kvality dostávajú tiež iný rozmer. Aj grafické spracovanie knihy si zaslúži pochvalu.

Je otázne, či peniaze na jednu knihu v každej domácnosti v meste neboli „vyhodené“. Dokonca aj niektorí príjemcovia knihy navrhovali aspoň symbolický poplatok. Ale o tom tu teraz nechcem polemizovať. Každopádne dielo sa autorom vydarilo. Ambíciu, ktorú malo, naplnilo. Podobná kniha tu ešte asi nebola a zrejme tak skoro ani nebude. Ani to nebude potrebné. Teraz by som si skôr vedel predstaviť, že sa nájdu peniaze a ľudia na ozajstný historický výskum, ktorého výsledkom by mohla byť zase nejaká publikácia objasňujúca možno niektoré z neznámych miest v malackých dejinách. Ak k tomu prispeje aj táto kniha, a nebude len zaprášená ležať v poličke, celé úsilie autorov a všetky ostatné investície do nej mali zmysel.


04 februára 2007

Foto týždňa


Odviate časom

Dnes prinášame článok objasňujúci kúsok z histórie, ktorý nám poskytol pán Milan Dobrovodský.
Naše mesto sa nám mení pred očami. Stáva sa modernejším, kultúrnejším, vyspelejším. Slová ako tiché, útulnejšie a bezpečnejšie sa už ťažšie predierajú na papier. Pamätníci neznevažujú tento trend, no skĺbenie všetkých týchto pojmov na rovnakú úroveň dôležitosti považujú za rozumné a potrebné. Touto úvahou by som chcel prispieť k náprave jedného omylu mestských kronikárov.

V kalendári mesta Malacky v roku 2006 medzi trinástimi peknými obrázkami zo starých Malaciek, môžeme vidieť i fotografiu labutieho jazierka z r. 1902 v Zámockom parku. Bolo však naozaj tam? Kto Zámocký park pozná, iste si ani nevie predstaviť, kde by ten náš gróf to jazierko vybudoval a ako by ho napájal tečúcou vodou. Celý park je situovaný na vyvýšenine a v dolnej časti tečúci potok bol mlynským náhonom na Himrov mlyn - teda tam to nebolo. Na druhej strane (dnešné škvarové ihrisko a zdravotné stredisko) bolo panské záhradníctvo s produkciou kvetov a zeleniny pre grófsku rodinu. Malá fontána na lúke pri kaštieli, umiestnená v 70 cm hlbokom betónovom bazéniku, bola napájaná zo zámockej studne - veže tak, aby bol v kaštieli zabezpečený tlak pitnej vody. Ani v záhrade, ani vo fontáne labute miesto nemali. Dostatok sústredených dôkazov nás však uisťuje, že pôvodné labutie jazierko a neskorší Jursov rybníček je jedna a tá istá vodná plocha.

Do roku 1918 žil v kaštieli gróf Mikuláš XIII. Pálfi a labutie jazierko udržiaval vo výbornom stave. V tomto je fotografia z roku 1902 pravdivá. Na jazierku žila labutia rodinka a pod hladinou krásne farebné japonské kapre. Bolo súčasťou majetku grófa, avšak mimo areálu Zámockého parku. Jazierko sa nachádzalo pri železničnej trati, asi 150m vzdialené od hlavnej - Čiernej brány.

Po vzniku 1.československej republiky a odchode zámockého panstva sa tieto majetky dostali do správy františkánskeho rádu. Keďže jazierko bolo na voľnom priestranstve a teda jeho živé tvory ohrozené, zrejme začalo chátrať. Časom sa zmenilo na nezaujímavú mokraď. Až o ďalších 20 rokov, v roku 1938 rodák z Malaciek pán Jozef Jursa, ktorý robil staviteľa v Prahe, kúpil po návrate z Protektorátu od františkánov stavebný pozemok i s touto preliačinou. Na brehu vybudoval menší rodinný dom a postupne upravil i bývalé jazierko na rybník, ktorý si už mnohí Malačania pamätajú.
Dodatočne sa domček v rukách odborníka premenil na peknú vilku. V rybníčku majiteľ choval kapry - tiež pre potešenie okoloidúcich. Celý areál (dom, ovocná záhrada i rybník) si tak zachoval výstavný charakter. Ako deti idúce zo školy sme rybám hádzali kúsky z desiatej a sledovali sme špľachotanie húfov rýb bojujúcich o potravu. Manželia Jursovci mali päť dcér, z toho štyri žijú v Malackách. Pre úplnosť spomeniem ich mená: Šujanová Vlasta, Cigáňová Mária, Ábelová Emília a Balážová Stanka. Rodičia im o labuťom jazierku často rozprávali. Ich rodný dom s rybníčkom je vidieť na fotografii.
Tento pamäť oživujúci obrázok nám pripomína dnes už zrušené objekty vrátane obytného činžiaku na Jesenského ulici. Všetko to však ustúpilo budúcemu nadjazdu nad železnicou a nadchodu pre chodcov. Pekne sa o minulosti územia pred zámockou bránou vyjadruje dnes už 95-ročná Fany Dobrovodská: „Od mladosti som žila v rodine JUDr. Prenoszila, grófskeho advokáta. Bývali sme v druhom dome od zámockej brány a prvý dom tam stojí ešte dnes. Neskôr medzi nimi vybudoval vilku lekárnik Fridrich. Na druhej strane cesty lemovanej stĺpikmi v grófskych farbách (bledomodro-žltá), bol pred našimi oknami detský domov a labutie jazierko. Ohradené nízkym ozdobným plotom v strede s domčekom, kde bývali labute, pútalo pozornosť okoloidúcich. Do jazierka pritekala voda popod cestu z potoka - mlynského náhona. Odtok bol upravený prepážkou do dolného potoka. V jazierku plávalo množstvo veľkých červených rýb. Na brehu bola lavička na posedenie a bolo nemysliteľné, aby toto pekné miesto niekto poškodil. Až neskôr po odchode panstva jazierko spustlo, čakajúc na svoje oživenie. Živú vodu do neho pustil až pán Jursa kúpou a úpravou okolia.“ Toľko pamätníčka.

Pani Ábelová dodnes uchováva čestné uznanie za zveľadenie Malaciek, ktoré jej otec obdržal za renováciu rybníčka.

Na záver sa núka ešte úvaha, že aj keby nadjazd neexistoval, rybníček by asi i tak neprežil, pretože bol závislý od potokov pretekajúcich mestom. Tieto toky udržiavali mlynári štyroch mlynov a táto oddelená časť sa s Malinou spájala až na Jakubovských rybníkoch. Zánikom mlynov zanikli i vodné toky a tak i prípadný požiar dnes hasíme pitnou vodou. Za vodný tok v potrubí pod Malackami dnes nik diplom nedostane. Nostalgia? Aj pri nutnej modernizácii mesta má svoje opodstatnenie.

Milan Dobrovodský


28 januára 2007

Foto týždňa


"Meteobúdka" kúsok od hlavnej križovatky.


27 januára 2007

Malacky v roku 1844

V roku 1884 vyšli knižne pamäti britského právnika Jamesa Roberta Hope-Scotta obsahujúce aj výber z jeho korešpondencie. Pre nás je zaujímavý jeho list zo 7. novembra 1844, v ktorom sa okrem iného v krátkosti zmieňuje aj o návšteve Malaciek.

"V nedeľu 28. októbra som sa vydal na sľúbenú návštevu kniežaťa Pálfiho do Malaciek," začína svoj list James Robert Hope-Scott. Nasleduje opis zámku, ktorý sa podobá na mnohé, aké možno vidieť v iných krajinách. Okolie zámku je rovinaté a piesčité, "ťažko ho možno nazvať veľmi zaujímavým miestom". Napriek tomu dáva najavo svoju zvedavosť, keďže Malacky sú jeho prvou zastávkou na ceste po Uhorsku. Pálfiovci ho srdečne privítali a zúčastnil sa rodinného večierka, ktorý mu poskytol podľa jeho slov celkom dobrú predstavu o tunajšej vyššej spoločnosti.

Nasleduje pohľad na knieža ako zemepána s veľkým majetkom a chod jeho panstva. Anton Karol Pálfi, vtedy 51-ročný, drží všetko vo svojich rukách. Zem obrábajú roľníci, ktorí za odmenu užívajú kúsky zeme s domčekmi. Podľa Hope-Scotta sa zdá, že to funguje bez problémov, no pozastavuje sa nad skutočnosťou, že dane platia výlučne poddaní, kým šľachtici sú ešte stále oslobodení od všetkých poplatkov. Poznamenáva, že nedávne snahy o zdanenie šľachty boli úspešné a predpokladá, že v rámci početných reforiem v Uhorsku bude šľachta úplne zdanená.

Zaujímavý je stručný opis denného programu počas návštevy Malaciek. Ráno vstáva, kedy chce, raňajky priamo v izbe, o pol jednej obed, poobedie strávi vonku, večeria okolo šiestej a večer strávi v salóne. "Moja zábava vonku pozostávala z honu, lovu jazvecov, a cesty na majetky kniežaťa na úpätí Karpát," píše ďalej. Medzi zaujímavosti, ktoré tu videl, radí ohromnú rozlohu lesa a pastviny, stádo divého dobytka, nespočetne veľa oviec, zvláštnu jaskyňu so stalaktitmi a uhorskú usadlosť.

Z Malaciek potom po pár dňoch odišiel Hope-Scott na jednodňovú návštevu na Moravu k Lichtensteinovcom, odkiaľ sa vrátil do Malaciek, tu prespal a v sobotu 2. novembra odišiel do Bratislavy, ktorú, mimochodom, označil za nezaujímavú.


22 januára 2007

Foto týždňa


Náhrobok pri Troch Duboch


16 januára 2007

Pohľady na priemyselný park

Mnohí z Vás iste vedia o tom, že na okraji Malaciek kúsok od diaľnice práve prebieha jedna z najväčších investičných akcií mesta podporená z európskych fondov - výstavba infraštruktúry v zóne C priemyselného parku Eurovalley.



Nebudem sa snažiť hodnotiť prínos tohto projektu pre Malacky a rovnako Vás ušetrím od akýchkoľvek hodnotení z mojej strany - berte to ako reportáž z prechádzky malackými lesmi v jeden chladný januárový deň...

Cesty, ktoré tvoria dopravnú infraštruktúru zóny sú dve. Prvá začína kúsok za čerpacou stanicou Jurki (kde sa v rámci projektu vybuduje kruhový objazd), pokračuje popri lese až k Maline, cez ktorú sa momentálna stavia nový most. Pár desiatok metrov smerom doprava od stavby mosta sa nachádzajú Tri duby.



V čase našej návštevy boli zatiaľ zabetónované základy mosta.


Aj takéto staré duby museli ustúpiť novej ceste...


Hneď za mostom cesta trochu stúpa - kúsok ďalej po ľavej strane sú domy kúsok od Troch Dubov...



...a pokračuje cez les smerom k Swedwoodu, kde končí "obratiskom". Toto slovo som objavil na malacky.sk - keby ste nahodou nevedeli, čo to je - ide o slepú ulicu, ktorá končí slučkou, na ktorej sa môžu otáčať autá.

Ale ešte predtým sa križuje so spomínanou druhou cestou, ktorá vedie od Továrenskej až tesne po diaľnicu...

...kde sa končí - ako inak - obratiskom. Slepá ulica č.2.


Ešte jeden romantický pohľad na okolitú prírodu...



... a už sme na spomínanej križovatke. Cesta za mnou vedie na Továrenskú, doprava k Swedwoodu, doľava smerom k mostu cez Malinu a smerom rovno pokračuje k diaľnici.


A ešte aj panoramatický video pohľad z križovatky...




Druhá spomínaná cesta - pohľad od križovatky smerom na sídlisko Juh.



Napravo les, naľavo cesta. Onedlho sa to zmení, jedno z nich definitívne zmizne. Hádajte čo to bude...


Cesta pokračuje až k areálu firmy Schafy, tu odbočí doprava, kúsok satiahne pozdĺž spomínanej firmy a nasledujúca odbčka doľava ju už smeruje na Továrenskú ulicu.


Čo k tomu dodať na záver? Nepochybne sa dobre sa číta o úspechoch mesta s idylickými obrázkami vytlačenými na kriedovom papieri. Lenže každá minca má aj svoju druhú stranu - v tomto prípade je to obrovský kus prírody okolo Malaciek, ktorý opäť ťahá za kratší koniec.


14 januára 2007

Foto týždňa


Roh Záhoráckej a Sasinkovej ulice.


Kamery v Malackách opäť pribúdajú

Ďalšia montáž bezpečnostnej kamery Mestskej polície na seba nedala dlho čakať a od tohto týždňa na nás Veľký Brat bude dávať pozor aj z veže kostola Najsvätejšej Trojice.



Inštalácia kamery v Zámockom parku je kapitola sama o sebe, ale táto posúva latku nevkusu opäť vyššie. Prekvapujeme ma, že s tým nemal problém Pamiatkový úrad, keď si spomeniem, aký mal problém s našou informačnou tabuľou v zámockom parku.



Pri informačnej tabuli ku kostolu zabetónovali hrdzavé torzo osvetlenia odrezané asi pri rekonštrukcii Záhoráckej ulice, rovnaké sa osadilo na druhú stranu a medzi nimi sa natiahol kábel nad cestou. Ďalšia neprofesionálna a zbabraná inštalácia.


A ešte jeden pohľad z parku. Mimochodom, zorné pole kamery evidentne zaberá niekoľko súkromných pozemkov vedľa kostola. Považujem to v tomto prípade za výrazný zásah do súkromia - na mieste ich majiteľov by som to to určite nenechal len tak.


Otázka na záver - skutočne potrebujú Malacky investovať státisíce do kamerového systému, ktorého efektivita nebola ešte jasne preukázaná konkrétnymi číslami? Nepotrebujeme radšej viac policajtov v uliciach, ktorí by si často nezakrývali oči pred tým, čo sa v meste deje, ale skutočne riešili jeho bezpečnosť?


07 januára 2007

Foto týždňa


Výstavba prístupovej cesty k priemyselnému parku


05 januára 2007

Rok 2006 v Malackách (3)

Aké boli Malacky 2006? Inorovnaké...

Boli iné a rovnaké zároveň. Ale to je už pre ne typické. A túto „inorovnakosť“ im závidia mnohé mestá Slovenska.

Prečo iné? No, menili sa, nestagnovali, nechátrali, rástli. Snažili sa vyťažiť z akéhokoľvek potenciálu, ba i z jeho náznaku a stále viac potvrdzovať slogan „dobré miesto pre život“.

A boli tiež rovnaké! Rovnaké v tom, že charakteristiku inakosti si so sebou nesú pekných osem rokov. A verím, že dvanástimi to neskončí.

Malacky sa tento tok stali Malackami PROJEKTOVÝMI. Dostali sa na špičku medzi slovenskými mestami v čerpaní eurofondov, pri čom pri projektoch myslia hlavne na ľudí. Na pracovné miesta, na voľný čas, na vzdelanie, na kultúru, na oddych, na dôstojnú starobu, na život...

Tento prívlastok však nie je všetko, Malacky sú aj ZELENÝMI. Končiaci sa rok priniesol mestu pokračovanie v rekonštrukcii Zámockého parku a prípravu ďalších etáp, výsadbu stoviek nových odrastených stromov, tisíciek kusov krov, úpravy obrovských zelených plôch...

HISTORICKÉ Malacky sa stali asi čerešničkou na torte tohto roka. Výnimočné oslavy 800-ročnice, úcta k tradíciám, návrat sochy Štefánika či obnova múzea. Mohli byť Malacky historickejšie...?

A čo majetok a financie? Samozrejme, že BOHATŠIE Malacky sú príjemným prívlastkom. Dve úžasné nezávislé ratingové hodnotenia nám pomôžu pochopiť, čo mestu pomohlo bohatnúť a udržať trend...

Aktívna spolupráca s partnerskými zahraničnými mestami a získanie nového talianskeho partnera, zriadenie a rozvoj Turistickej informačnej kancelárie, odhalenie stĺpu priateľstva či bicyklová expedícia po Británii len potvrdzuje vo mne domnienku, že Malacky sa stali INTERNACIONÁLNYMI...

Rok 2006 bol pre Malacky určite úspešný. Priniesol Malacky mnohých tvárí, priniesol dynamiku, mesto v pohybe.

Prívlastkov, ktoré získali Malacky v uplynulom roku, je veľa. Trúfal by som si vymenovať ďalšie. Ale na čo. Stačí sa len pozerať. A keď sa pozerám, tak mám dobrý pocit z toho, že som sa tu narodil a že pracujem v Malackách pre Malacky.

Teším sa na Malacky 2007. Teším sa na tú malackú „inorovnakosť“...

Ing. Richard Nimsch, projektový manažér


03 januára 2007

Už sme opäť tu...

Mílí čitatelia!

Ospravedlňujeme sa Vám za doterajšiu nefunkčnosť nášho blogu - problém bol spôsobený prechodom na novú verziu redakčného systému u poskytovateľa tejto služby a pevne verím, že bude už čoskoro definitívne vyriešený.

Prajeme Vám aj v tomto roku mnoho príjemných chvíľ strávených na tejto stránke.


31 decembra 2006

Foto týždňa


Okolie marcheggského zámku

Marchegg sme minulý rok navštívili dvakrát - prvýkrát začiatkom leta, druhý raz tesne pred koncom roka. Preto nech Vás neprekvapí, keď po fotografii zasneženého zámockého parku budú nasledovať pohľady na tie isté miesta fotografované v jeden upršaný májový deň...


Marcheggský zámocký park nie je zďaleka taký rozsiahly ako malacký. Rozdelený je na dve samostatné časti - prvá (prvé foto) je medzi zámockou bránou (druhé foto) a vnútorným oplotením zámku, druhá tesne pred zámkom a po jeho pravej strane. Na rozdiel od Malaciek sa vo výbornom stave zachovalo hospodárske zázemie zámku a rôzne priľahlé budovy (tretie foto) - na jednej z nich sme našli tabuľku, podľa ktorej by sa v nej mal nachádzať pálfiovský archív.



Vek parku potvrdzuje aj zopár stromov pamätajúcich už niekoľko storočí - tento platan nachádzajúci sa uprostred parku patrí evidentne medzi tie najstaršie.


Na vnútornom nádvorí a oplotení nájdete mnoho sôch znázorňujúcich postavy antickej mytológie.


V cípe východnej časti parku, kúsok od hrádze, sa nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní poslední malackí Pálfiovci.


Uprostred je pochovaný Mikuláš XIII. Pálfi, po jeho ľavici jeho manželka Margita Ziči, meno človeka pochovaného po jeho pravici je už ťažko čitateľné - pravdepodobne ide o jeho mladšieho brata Alexandra.

Zo severnej strany, tesne za zámkom, sa tiahne hrádza oddeľujúca zámocký areál od prírodnej rezervácie Marchauen. Ide o prirodzené záplavové územie rieky Moravy, ktorá tečie len malý kúsok od zámku. Táto rezervácia je známa ako hniezdisko mnohých druhov vodného vtáctva - známa je najmä obrovským množstvom bocianov - ich hniezda nájdete snáď na každom strome v okolí. Nepochybne je to miesto, kde sa oplatí najmä cez leto zavítať.



Dva pohľady z hrádze do prírodnej rezervácie Marchauen - zimný a letný. Trochu ďalej po pravej strane tečie Morava.




Jedna zo vstupných brán do mesta, nachádzajúca sa kúsok od zámku, tzv. viedenská. Pochádza z 13. storočia.

Marcheggský kostol svätej Margity - vyššia časť je gotická, pristavené časti pribudli v 18. a 19. storočí.

Nečakali sme, že by sa nám podarilo nájsť v Marcheggu nejakú zmienku o Malackách. Paradoxne sme ju objavili neďaleko zámockej brány...